Mgr. Jana Kunová
psychológ
asistentka na Katedre psychológie Trnavskej univerzity
Pod vplyvom viacerých informácií o potratoch som sa neraz zamyslela nad tým, čo by bolo, keby sa moji rodičia rozhodli neprijať ma? Namiesto darovania života by mi darovali smrť...Nemohla by som spoznať lásku, radosť a šťastie. Samozrejme ani utrpenie, ktoré patrí k životu. Jednoducho, nedali by mi šancu sa rozvíjať, študovať, dozrievať... Našťastie moji rodičia si ma priali a tešili sa na mňa. A to ma neraz v živote „podržalo“ – niekto ma chcel, plánoval, počítal so mnou, túžil po mne. Nehovoriac o Bohu, ktorý ma chcel od večnosti.
Človek je človekom od počatia. Spájajú sa predsa dve ľudské bunky – a nie bunky niečoho iného - a tie sa obrovskou rýchlosťou začínajú deliť podľa zákonitostí, ktoré do nich „vpísal“ sám Stvoriteľ. On je pôvodcom života, nie človek. Človek síce dáva časť seba (bunku), ale jedinečné duchovné jadro pochádza od Stvoriteľa.
Ak ideme proti životu, ideme sami proti sebe. Človek má rozum a slobodnú vôľu na to, aby zodpovedne zvážil počatie. Avšak vzniknutý život je už život ľudský a je nezmyslené vypočítavať, do ktorého týždňa ešte nie je a od ktorého týždňa už áno. Život je vždy hoden ochrany a úcty.
www.pravonazivot.sk »» www.tutkova.blog.sme.sk »»
Číslo účtu: 8561196003/1111
Ako sa môžeš zapojiť konkrétne »»
Vybrali sme z Vašich reakcií »»