Prvým štátom sveta, ktorý uzákonil potraty, bolo 18.novembra 1920 sovietské Rusko. Hlavným ideologickým motívom k tomuto bolo údajné „oslobodenie ženy“, ktoré už požadovali Marx a Engels. Predovšetkým Friedrich Engels vo svojej knihe „Pôvod rodiny, štátu a súkromného vlastníctva“ rozvádza, že manželstvo nie je ovocím lásky medzi mužom a ženou, ale plodom nežných vzťahov, kde ekonomicky aktívny muž má peniaze a preto rozhoduje nad ekonomicky neaktívnou ženou, ktorá sa tak stáva mužovou otrokyňou“. Z tohto dôvodu je údajne treba manželstvo ako inštitúciu zrušiť a zaviesť „voľnosť sexuálnych vzťahov“, čiže pohlavnú promiskuitu. Manželstvo a rodina sú potom produktom vykorisťovateľských ekonomických pomerov a zrušenie vykorisťovania nesie so sebou zákonite tiež likvidáciu oboch týchto fenoménov. Túto Engelsovú teóriu do dôsledkov rozpracoval August Bebel, ktorý otvorene vyzval k revolúcii za zrušenie manželstiev a rodiny a za návrat k tzv. „voľnej láske“. [Wiek rewolucji seksualnej, Marek Czachorowski]
Leninova boľševická revolúcia zrealizovala túto požiadavku Engelsa a Bebela. 19. a 20. decembra 1917. Teda ani nie dva mesiace po výstrele z Aurory a dobytia Zimného paláca, boli publikované dva dekréty, podpísané osobne V.I.Leninom: „O zrušení manželstva“ a „O civilnom manželstve, deťoch a registrácii manželstva“. Tieto dokumenty sa stali podkladom pre tzv. Štátny kódex manželstva a rodiny, vyhlásený v roku 1918. Monogamné manželstvo síce ostalo zachované ako jedna z eventualít, stalo sa však iba formalitou, lebo bol umožnený rozvod na púhe požiadanie. Úradníci museli takejto žiadosti vyhovieť bez prieťahov. Jedinou „povinnosťou“ rozvádzajúcich sa bolo zaplatiť 3 ruble a manželstvo od tohto momentu prestalo pred štátom existovať.
Nové sovietské zákonodarstvo zavádzalo na rozdiel od predchádzajúceho cárskeho zákonodarstva možnosť spolužitia nezosobášených párov, vrátane ľubovoľného striedania sexuálnych partnerov. Muž mohol sexuálne žiť aj s niekoľkými ženami v jednom byte a rovnako aj žena s niekoľkými mužmi. Toto sovietské zákonodarstvo nazval Wilhelm Reich, Freudov žiak, vo svojom spise The Sexual Revolution „prvou sexuálnou revolúciou v dejinách ľudstva“. Sexualita už nie je ako niekedy záväzkom a zodpovednosťou, vyplývajúcimi z poslania dať život budúcim generáciám, ale reakciou, pôžitkom, spríjemnením života. Lapidárne to vyjadril samotný Lenin v spise Veľká iniciatíva: „Komunizmus neprináša askézu, ale radosť zo života a životnú energiu skrze život naplnený sexuálnou láskou ...“ [cit. Czachorowski, str. 15]. Pornografické obrazy a snímky dostali zelenú. Alexandra Kollontajová, ľudová komisárka pre sociálne záležitosti v Leninovom kabinete doslova prehlásila: „Miesto rodiny musí teraz zaujať okrídlený Eros...“ [cit. Czachorowski, str. 17].
Sexuálnej promiskuite a jej pôžitkom, čo malo znamenať „oslobodenie“ ženy z otroctva manželstva a rodiny, vyvstala jedna prekážka: biologická. Čo s deťmi, ktoré budú počaté? Žena bude musieť dieťa porodiť a starať sa o neho, takže jej sloboda, ktorú komunizmus hlásal sa tým obmedzí. Aj s týmto si však boľševická revolúcia poradila. 18.novembra 1920 došlo k prvej legalizácii potratov na svete. Lenin odhaľuje filozofiu tohto zákonného ustanovenia opäť vo svojom diele Veľká iniciatíva (cit. Czachorowski...str. 26) a tiež na VIII. zjazde komunistickej strany Ruska v roku 1919, kde prehlásil: „Cieľom komunistickej strany je oslobodiť ženu od všetkých bremien minulosti, t.z. od varenia, prania, starostlivosti o malé deti, upratovania atď., skrátka od sporáka a plienok. Toto majú nahradiť domové komúny, inštitúcie verejného stravovania a iné zariadenia. Súčasťou tohto oslobodenia ženy musí byť právo na rozhodnutie, či chce mať dieťa alebo nie...“ Na tomto zjazde zaznela z Leninových úst po prvý krát požiadavka legalizácie potratov, čo sa stalo skutkom o rok neskôr. Rovnoprávnosť ženy s mužom mala znamenať nielen údajné „právo“ ženy odmietnuť vykonávanie domácich prác, ktoré boli doteraz pre ženu bežné, medzi ktorými starostlivosť o deti patrila k tým hlavným, ale tiež odmietnuť deti vôbec ak sa k tomu necítila „disponovaná“. A pretože jej „sloboda“ stýkať sa sexuálne kedykoľvek a s kýmkoľvek nesmela byť narušená, ostávala jediná možnosť ako vyhovieť obom biologicky vylučujúcim sa požiadavkám, t.j. „práva“ na sexuálnu promiskuitu a „práva“ nechcieť deti: legalizácia umelého potratu (antikoncepcia ešte nebola v dnešnom rozsahu známa). Legalizovaný zločin vrážd nenarodených detí bol v sovietskom Rusku, od roku 1922 Sovietskom zväze, absolútne neobmedzený. Žena mala právo požiadať o potrat v ktoromkoľvek mesiaci tehotenstva bez udania dôvodov a muselo sa jej vyhovieť. Len v priebehu jediného roku 1921 bolo v istej moskovskej nemocnici vykonaných 50 tisíc abortov [Reich, str. 200].
Na začiatku 30. rokov predstavitelia sovietskej totalitnej moci pochopili, že tzv. sexuálna voľnosť spojená s totálnou deštrukciou rodiny vedie taktiež k deštrukcii štátu. Potraty vykonávané v masovej miere spôsobili rýchle zníženie demografickej krivky. To viedlo nakoniec J.V.Stalina k tomu, že v roku 1936 presadil v ZSSR úplný zákaz potratov, ktorý trval až do roku 1955, kedy bola obnovená ich legalizácia. Zároveň boli v 30. rokoch zrušené zákony povoľujúce promiskuitu a rýchle rozvody. Rodina sa opäť stala základnou bunkou spoločnosti.
V tej istej dobe, ale v roku 1938, legalizovala potraty sociálnodemokratická vláda vo Švédsku a použila k tomu tie isté argumentácie ako Lenin v rokoch 1919 – 1920.
Aj v Hitlerovskej III. ríši oficiálna ideológia, prezentovaná v masmédiách, velebila „sexuálnu slobodu“. Na rozdiel od komunistickej totality, nacizmus predsa len staval rodinu trochu vyššie, ako dokazuje opäť Czachorowski (str. 53n). Zdravá rasovo čistá monogamná rodina bola ideálom, aj keď nacistická ideológia nepovažovala za nemorálne „občas zhrešiť“ s iným partnerom. Toto bolo iba „na spríjemnenie života“, čo bolo podporované okrem iného aj filmovou produkciou stupídnych erotických slaďákov. Nacizmus nepovažoval neveru za narušenie rodinného života a odvolával sa na názory Friedricha Nietscheho, vyjadrené v spisoch Z genealógie morálky a Súmrak bohov. „Nadčlovek“ v zmysle Nietscheho filozofie si môže dovoliť všetko a nesmie byť viazaný morálnymi predpismi, čo sa týkalo najmä oblasti sexuálnej. V januári 1932 bol vydaný manželský kódex pre príslušníkov SS, ktorý na jednej strane prísne vyžaduje oženiť sa iba s „rasovo čistou ženou Árijkou“, ale na druhej strane pokladá občasnú neveru za normálnu a prirodzenú, ktorá neškodí, pokiaľ manžel nemieni opustiť svoju zákonnú manželku a deti. Nacistické Nemecko malo enormný záujem na rýchlom populačnom náraste zdravej a silnej árijskej rasy, preto minister propagandy Joseph Goebbels razil známe heslo, že „každá nemecká žena dá Vodcovi aspoň jedno dieťa“, pričom nebolo problémom, keď išlo o dieťa nemanželské. V koncentračných táboroch sa ocitli katolícki kňazi len preto, že mali odvahu reagovať na spomínaný slogan upozornením v kázni: „áno, ale dieťa v manželstve, nie mimo neho“. Z toho dôvodu boli v nacistickom Nemecku potraty zakázané tak ako v ktoromkoľvek európskom štáte s výnimkou ZSSR a neskôr Švédska.
Po obsadení Poľska v roku 1939 vytvorili nacisti tzv. „Župu Povartie“, ktorú chceli osídliť nemeckým obyvateľstvom. Poliaci tam boli vystavaní rovnakému osudu ako Židia. Museli bývať v getách, odkiaľ ich esesáci odvážali do vyhladzovacích táborov alebo ich postupne strieľali na mieste. Poľské ženy boli masovo sterilizované ale pokiaľ tomu unikli a otehotneli, nemeckí lekári ich často prehovorili na potrat. 9.júna bol vyhlásený zákon, podľa ktorého je potrat legálny pre Židovky, Rómky, Poľky a všetky „robotníčky z Východu totálne nasadené na prácu v ríši“ (Czachorowski, str. 64). Porážkou nacistického Nemecka skončila aj platnosť jeho propotratových zákonov.
Po druhej svetovej vojne bolo sociálnodemokratické Švédsko jediným štátom, ktorý umelé potraty povoľoval až do chvíle kedy ich opätovne v roku 1955 legalizoval Sovietský zväz, ktorého príklad nasledovala v roku 1957 aj naša republika. Ale to už je iná kapitola.
PhDr. Radomír Malý
ZDROJ: Informační oběžník občanského sdružení Hnutí Pro život ČR 3/2007, s. 7-8.
www.pravonazivot.sk »» www.tutkova.blog.sme.sk »»
Číslo účtu: 8561196003/1111
Ako sa môžeš zapojiť konkrétne »»
Vybrali sme z Vašich reakcií »»