Plne súhlasím s touto kampaňou, aj keď chápem, že nie je príjemné pozerať sa na zabité počaté dieťa. Ale radšej sa budem na tieto bilbordy pozerať a vysvetľovať svojim deťom, ako sa nečinne prizerať na to, ako sa zabíjajú počaté deti a rozrastajú sa rady nešťastných žien trpiacich postabortívnym syndrómom. Ak by táto kampaň pomohla aspoň jednej žene nechať si neplánovane počaté dieťa, má to význam.
Pekny den,
k Vašej kampani sa vyjadrilo už množstvo odborníkov a rôznych "múdrych" hláv,
ja
sa chcem vyjadriť hlasom bežnej matky. Hoci ma prvý kontakt s kampaňou šokoval,
keď som to predýchala, uvedomila som si, že tento spôsob môže byť naozaj
účinný, v boji proti verejnej ľahostajnosti a pohodlnosti. Musím Vám vyjadriť
obdiv, že ste sa rozhodli ísť doslova hlavou proti múru a čeliť útokom a
kritike, ktoré sa v našom štáte zdvihli, ako obrovská vlna. Nepochybujem, že
ste to očakávali a držím palce, aby ste mali silu čeliť tomuto obrovskému
nátlaku väčšiny, ktorá tento štýl vyjadrovania názoru odmieta, napáda, alebo
rôznym spôsobom obviňuje.
Ja mám dve deti a tretie čakáme a nepovažujem spomínané bilboardy za negatívny
činiteľ, ktorý by mohol mať zlé následky pre psychiku mojich detí. Deti sú
veľmi jednoduché bytosti a všetko, čo sa im vysvetlí, vedia jednoduchým
spôsobom prijať. Ak sa niekto oháňa negatívnym dopadom kampane na deti, je to
len kamufláž vlastnej nespokojnosti, lebo jediný problém s ňou majú práve
dospelí jedinci (je to nepohodlné a rušivé, pozerať sa na utrpenie) a možno
deti, ktorým to nie je prijateľne vysvetlené.
Ešte chcem povedať, že aj keby rôzne inštitúcie, ktoré sa kriticky vyjadrujú
mali pravdu a právnym spôsobom vyhrali, určite táto kampaň stála za to a mala
svoj zmysel, aj keby pokračovať nemala, aj tento kúsok vykonal kus práce. Držte
sa, s pozdravom,
Dobry den,
rozhodla som sa Vam napisat, aby som aj takto vyjadrila svoj nazor a podporu Vasej kampani.
Je to az do placu, ze ludia su schopni vymyslat si rozne argumenty, len aby nemuseli uznat pravdu.
To uz ani veda pre niektorych ludi nic neznamena a ich vlastny nazor prezentuju ako pravdu.
Nie je to uz len o nabozenstve, ale o vede. Ale co tam po vedcoch svetoveho mena (napr. prof. Dr. Jerome Lejeune) ...ich dokazy su nic, oproti vlastnemu filozofovaniu, s ktorym su odporcovia zivota tak zzity, ze nic okolo nevidia, ani skutocnu Pravdu!
Smutne!
Drzime Vam s manzelom palce a modlime sa za Vas, aby ste mali dostatok chuti pokracovat v kampani, pretoze Vas nazor nie je len filozofovanim.
Dobry den. nedavno som si nasla vasu stranku na internete.velmi ma to zasiahlo,som krestankou a interupcia dietatata je pre mna velmi vazna vec.Ked som to ukazala mojej mamine,rozplakala sa apovedala mi ze aj ja som velky zazrak,som 3-tim dietatom aod zaciatku jej lekari hovorili ake je to nebezpecne mat v 37-mich dieta aeste ktomu mala anemiu hrozilo ze aj ked by som sa narodila budem velmi vazne postihnuta aona moze zomriet a zanechat tu 2 zdrave deti.brala vemi silne lieky ktore jej sposobovali vracanie avelmi schudla,bola stale vnemocnici a lekari jej nedavali na vyber.dali jej papier do ruky nech podpise potrat no ona ani nepodpisala prepustaciu spravu aodisla domov viac sa tam uz nevratila..az ked ja som sa uz pytala na svet,od kedy som sa narodila ma chrania anjeli.dnes mam uz 18 rokov a nikdy som nemala ziaden vazny zdravotny problem.stale ma sprevadza Bozia ochrana,ked si uvedomim ze aj ja som mala byt potratena je mi velmi luto ako bezohladne hovorili mojej maminke ze sa nemam narodit,.Zto vsetko mozem dakovat Bohu.Myslim ze tato kampan pomoze vela mladym dievcatam pozerat sa inak na potrat,je velmi dobre ze sa otom konecne zacalo verejne hovorit.a bola by som rada keby sa to dostalo aj na stredne skoly.hlavne videa z potratu.
Dobrý večer,
kampaň je drsná, to je fakt, iná je otázka, či by iná vyvolala takú polemiku v spoločnosti a vyburcovala k zamysleniu sa. Myslím si, že nie je pre všetkých, iba pre tých, ktorí najviac kričia aká je šokujúca, pre tých u ktorých inteligentná diskusia „nezabrala“ a potrebovali práve takýto zážitok a verím, že ju ju pociťujeme tak preto, že nám hlboko vstupuje do svedomia a to sa nám neveľmi páči (poniektorým) Tiež chcem vyjadriť svoj názor, keď sa naskytla príležitosť, že som jednoznačne proti interrupciám, aj keby sa malo dieťa narodiť postihnuté, pretože ono za to nemôže, zväčša za to môžu rodičia, genetika, alkohol, cigarety, drogy, nezodpovedný sexuálny život. Je všeobecne známym faktom, že aj postihnuté dieťa má vždy vyššie IQ ako pes a pozrite, čo dokážu paničky robiť pre psa, ako sa o neho dokážu starať.... dieťa nie je viac? Dieťa naozaj môže byť komplikáciou nášho života, ale či ono zato môže? Nezlyhali sme my? Možno ďalšie pokolenia sa budú rovnako správať k starcom a chorým, ktorí nám nesmierne komplikujú život, ak potrebujú nepretržite opateru, vo dne, v noci, máme preto problémy v zamestnaní, mnohokrát v rodine ... dajú nás „humánne“ zabiť? Či človek pripútaný na lôžko, čo neovláda už svoje základné biologické ani duševné funkcie žije „život?“ podľa zaškatuľkovaných charakteristík života? Považujeme ho preto za niečo nepomenovateľné, neživé len preto, že nespĺňa naše predstavy o živote? O čom to tu diskutujeme... hádam o nejaký čas budeme aj Hitlera rehabilitovať a považovať ho za humanistu, pretože chcel svet zbaviť Cigánov? Židov? Starcov? ... pretože ich on považoval za príťaž spoločnosti? Veď niektorí jemu podobní „humanisti“ môžu povedať, že chcel dobre ... spoločenský život by bol možno bez istých faktov, menej nákladný, o trochu bezpečnejší, bez bezvládnych starcov pohodlnejší ... vyhnala som tento fakt do extrému, ale je táto podobnosť čisto náhodná? Interupcie nie sú iba prísne lekárskou záležitosťou, záležitosťou faktov a chladnej kalkulácie... ide o život, nejde o život... aj keď odborníci o živote-neživote embrya siahodlho polemizujú, ale do dnešného dňa nestanovili okamih, kedy sa má embryo považovať za človeka. My ženy vieme, ak sme mali to šťastie, že od prvého okamihu v karte z prenatálnej poradne máme napísané: plod živý.... ak je niečo považujeme za živé, je to mrtve ? Môžeme namietať, že je to primitívna forma života, ale je to život... o tomto zbytočne polemizujeme. Celý problém interupcií je etický problém, problém svedomia každého z nás, preto je taký veľmi citlivý, je na každom z nás ako sa s týmto faktom-že ide o život od počiatku- vyrovnáme. Na tomto fakte sa vedci nikdy nezhodnú. O potratoch polemizuje celá odborná i laická verejnosť, pretože sa snažíme nájsť ospravedlnenie pre svoje konanie... matka i lekár. To nedôchodča, v tom maili, ktorý som dostala rovno do svojej služobnej schránky dokonca píše, že plod berie žene živiny a preto má nárok ho dať zabiť, nech ju už konečne toľko „nevyciciava“... Sme my ešte normálni, že ešte takýto názor šírime internetom ako niečo prevratné, k čomu dospel nejaký „ciciak“ ktorý mal to šťastie, že ho matka priviedla na svet a dovolila mu, aby jej odoberal živiny celých 9 mesiacov? Dopúšťame sa úbohosti len preto, že nám život možno vlastnou nezodpovednosťou a možno aj nie, nevyšiel ako sme si predstavovali? Snažíme sa vyberať si zo svojho pobytu tu na Zemi len čerešničky? Útrapy, starosti... áno, bolo by dobré sa ich zbaviť, ak by sme sa ich zbavili čestne ... treba si však uvedomiť, že moje-tvoje práva končia okamihom, keď zasahujú do práv iného jedinca, ak už v tomto prípade tak nazveme nenarodené dieťa. Jeho práva je dovolené pošliapavať alebo ho priamo zbavovať len preto, že sa nemôže brániť? Kto iný, ak nie matka, má hájiť jeho právo žiť? Veď aj v zvieracej ríši matka bráni svoje mláďa s nasadením vlastného života a púšťa sa mnohokrát i do nerovného boja. Je to opäť problém etiky a svedomia....chránime flóru, faunu, lebo vieme, že sú to živé organizmy napriek tomu, aj keď vieme, že nemajú duševno (skôr nie ako áno). Dokážeme stavby prispôsobiť starému stromu, aby sme ho „nezabili,“ odstránenie stromu sa považuje za etický problém a „neurvalosť,“ zodpovední sú konfrontovaní v médiách a my, homo sapiens polemizujeme o ľudskom plode, že je živý? A že okamihom jeho odstránenia z tela matky ho zbavujeme života? A ak je teda živý, tak ho zbavujeme interupciou života... alebo sa mýlim? Keď ho odstránime z tela mamy zbavili sme ho života alebo smrti alebo to nazývame nejakým iným výrazom, že sme ho zbavili „neživota?“ Okrem toho neverím, že matka, ktorá sa zbavila svojho dieťaťa pre možno momentálnu nepriazeň života, že jej dieťa neprišlo vhod, žije dokonca svojho života pri pohľade na prípadne svoje ďalšie deti šťastný život ... možno nie ten hmotný, ale interupciou sa odsúdila minimálne na naliehavé doživotné otázky „čo keby?“ Okrem toho, ja hovorím Boh, iní možno hovoria život, príroda, osud alebo čokoľvek iné... nadelí nám len iba toľko trápenia, koľko sme schopní uniesť, ak sa snažíme svoj kríž niesť čestne životom, obyčajne sa v problémoch objavia aj príležitosti a životné šance, ktoré by sme nikdy nevideli, keby sme neboli nútení hľadať riešenia a vieme, že riešenie sa vždy nájde, aj pre mladučkú študentku s dieťatkom, aj pre postihnuté dieťa, aj pre nevládneho starca, len treba chcieť a bojovať s problémami. Zamysleli sme sa, kde berú rodičia postihnutých detí silu žiť, starať sa a pritom ani nerepcú ? S istotou vieme, že z postihnutého dieťaťa nikdy nebude inžinier, astronóm, ani ekonóm, ale vieme s istotou povedať, či by bolo šťastnejšie v tejto životnej dráhe? Či by nám rodičom práve v tejto životnej roli a zdravé nerobilo obrovské starosti? Hanbu? Trápenie? A ako vieme s istotou dopredu, že ak sa narodí, budeme na 100 % nešťastní? Možno práve okamihom narodenia postihnutého dieťaťa sa vyhneme životnej ceste, ktorá by nám spôsobovala utrpenie iného druhu a možno oveľa väčšie. Všetko je to o dôvere v Boha, u neveriacich možno o viere vo vlastné sily, osude, ale nakoniec každý súdny človek zamýšľajúci sa nad životom, smrťou, svojím poslaním na tomto svete príde nato, že INTERUPCIA NIE JE RIEŠENÍM... RIEŠENÍM JE ZODPOVEDNOSŤ a ODVAHA PRIJAŤ ŽIVOTNÚ SITUÁCIU, AK ZLYHALA ZODPOVEDNOSŤ, PRIJAŤ ŽIVOTNÉ VÝZVY, nech sa zdajú byť akokoľvek ťažké. Pri takýchto príležitostiach sa zamýšľam nad životom, konaním a nakoniec i smrťou Krista na kríži... keby sa bol správal tak ako my, že by si bol zo života vybral len to príjemné, mohol, mal nepochybne moc, aj keď nie delegovanú úradom ... ak už neveriaci neuznávajú ho ako Boha, minimálne historickým faktom je, že išli za ním masy ľudí a mohol túto moc využiť pre svoje –sťaby- človečenské blaho, dať sa oslavovať, velebiť, žiť v prepychu, ale prijal svoje poslanie na Zemi a zomrel za nás, za mňa, za Teba, za každého človek na tejto Zemi - potupnou smrťou na kríži medzi vyvrheľmi ľudskej spoločnosti a to všetko len preto, aby nám dal návod na šťastný (rozumej morálny) život. A to je vlastne to biblické vykúpenie človeka – vykúpenie z osídel duševného pekla, ktoré spôsobuje nemorálnosť, nezodpovednosť, nemravnosť. Keby sa to nebolo udialo, ako by sa vyvíjal svet? Minimálne, si myslím, že SVET BY NEMAL VZOR MORÁLNEHO SPRÁVANIA, možno by svet nikdy nepochopil rozdiel medzi morálnym a nemorálnym a ľudstvo by bolo možno zdegenerovalo fyzicky i duševne. Dal svetu návod na život a stal sa víťazom nie preto, že dal svojich neprajníkov odstrániť, je nepochybné, že by to bol dokázal, vtedajší ľudia to od neho dokonca očakávali. On však zvíťazil v mysliach ľudstva, lebo bol „fyzicky“ porazený nemorálnosťou . A práve preto sa Kristovi kati nestali vzorom pre svet, tak ako ani my sa nestaneme morálnym vzorom pre svoje deti, ak ich nenaučíme hľadať morálne a čestné riešenia životných situácií. Ani tá najdemokratickejšia spoločnosť na svete dnes neobdivuje matky, ktoré podstúpili interupciu, maximálne zaujíma zhovievavý, vlažný postoj, že „nemohla inak,“ ale obdivuje rodičov, ktorí čestne bojujú, starajú sa o svoje zdravé a možno i nemohúce postihnuté deti, sú to každodenní hrdinovia. A nemyslím si, že by ma, aj v mojom vlastnom prípade, moje dievčence obdivovali preto, že som jednu z nich dala povedzme - ak už pripustíme iný názor a nepoviem zabiť, ale odstrániť, ale práve preto - hoci som prvé 3 mesiace tehotenstva pri tretej dcére bola dennodenne konfrontovaná s nátlakom manžela - že som tomu tlaku odolala a dokázala som sa pre ne vzdať možno mnohých materiálnych vecí , ale dnes som nesmierne šťastná z ich lásky, vďaky a uznania. Určite by bolo pohodlnejšie ich nemať alebo - poslednú nemať – materiálne by som bola na tom určite ináč, ale ...bola by som šťastnejšia? V žiadnom prípade sa tu nedávam nikomu za príklad, len opisujem svoje vlastné prežívanie života. Nebyť detí, logicky by som žila ináč, otázka je, bolo by to bez problémov? Asi nie, len by mali inú formu, lebo každý, úplne každý človek, v nejakej forme na tomto svete zažije aj trápenie a nezdar.... či bohatý, či chudobný, či zdravý, či chorý ... rozdielna je len forma a som presvedčená o tom , že kto na tomto svete ešte doteraz nemal problémy, že si môže byť istý, že ho ešte len čakajú, ale neminú. Preto je aj otázka, že keď nedovolíme narodiť sa dieťaťu, či sa zbavíme problémov. Áno, možno jedného a dočasne a čo tie ďalšie? Budeme riešiť podobne? Pri každom probléme budeme utekať pred zodpovednosťou? Aj v najťažších situáciách sa vždy, určite vždy, pomoc a riešenie nájde, opäť ma napadol nádherný príklad Krista a Šimona Cyrenejského a Veroniky ... Nechcem moralizovať, necítim sa na to oprávnená, toto je len môj pohľad na jeden z mnohých etických a spoločenských javov.... Ak ste dočítali dokonca, ďakujem Vám.
Dobry den,
rozhodla som sa reagovat na e-mail, ktory som dostala v suvislosti s Vasou
kampanou. Je skoda, ze sa ku mne nedostal kontakt na studenta mediciny,
ktory sa vo svojom prispevku (je uvedeny nizsie) snazi ohurit vsetkymi
moznymi odbornymi vyrazmi a poznatkami, ktore zatial pocas studia ziskal.
Neviem ani, ci jeho prispevok uz je na Vasej stranke alebo nie, ale zrejme
ano. Nemam dokonca ani zaludok na to, aby som si pozrela spominane video, ci
nejake foto-zabery.
Nie som odbornicka v oblasti mediciny, takze neviem veci ani tak odborne
pomenovat. Pozeram sa na to z pohladu uplneho laika a z pohladu zeny. Kazdy
ma pravo na zivot, bez ohladu na to, ci sa uz narodil alebo este nie. Ak ma
niekto problem so slovom "pocatie", napisem to trosku inak: zivot podla mna
vznika od prveho momentu, ako spermia oplodni vajicko. A ak uz "niekto"
alebo "nieco" je raz zive, nemam pravo ho akymkolvek sposobom o zivot
pripravit. Ten fakt, ze sme na svete, ze sme sa narodili, je vysledkom
dobrej vole a spravnej volby nasich rodicov, ze nam zivot dali a ze nasa
matka bola ochotna podstupit 9-mesacne obetovanie sa pre svoje dieta.
Chcela by som vediet, ci by spominany student bol ochotny samotny interupcny
zakrok vykonat, ci by mal to srdce a ten charakter!!! Uz len pri predstave
daneho zakroku je mi na zvracanie. Nech sa skusi opytat zeny, ktora
interupciu podstupila, ako sa citi. Ci to nijakym sposobom nenarusilo jej
zivot, jej psychiku. Kazda zena ma s tym problem. Niektora ho v sebe dusi a
niektora to aj navonok prizna. Mozno zeny podstupia zakrok, ked su v nudzi.
Ale verim tomu, ze vzdy je aj ine riesenie, VZDY!!! Mily student, myslis si,
ze zena, ktora raz podstupila tento zakrok, pojde na takyto zakrok este
niekedy? Alebo v tom podpori svoju znamu, ci svoju priatelku? Neverim
tomu!!! Kazda zena ma potom pocity uzkosti a trapenia do konca zivota.
Nepodporujem ziadnu formu antikoncepcie, ani taku, ktora podla studenta
mediciny zabranuje len samotnemu dozretiu a uvolneniu vajicka. Akakolvek
antikoncepcia podporuje a vychovava ludi k NEZODPOVEDNOSTI. K
nezodpovednosti za svoje spravanie. Naco je nam antikoncepcia?! Aby sme si
mohli uzivat s bezpecnym pocitom, ze "to nezanecha ziadne nasledky"??!! A co
sme zvierata, ked nedokazeme ovladnut svoje pohlavne pudy a potrebujeme si
uzit, "ked to na nas pride"?! Kam sa vytraca z nasich zivotov laska?
Striedame partnerov, ako keby boli len vecami na POUZITIE a ODHODENIE, ked
sa mi nepacia, ked mi nechutia, ked ich nechcem, ci nepotrebujem. Ano, je to
tak, v tomto nas antikoncepcia podporuje.
Napisem aj jedno svedectvo: ked bola moja mama tehotna a cakala prave mna,
isty lekar jej na zaklade vystreni povedal, ze bude mat "jedno velke a
nepodarene dieta"!!! A POSLAL JU NA POTRAT. Mama vtedy velmi plakala, ale aj
napriek tomuto "rozsudku" lekara sa rozhodla na potrat neist. A ja som sa
narodila uplne normalna a uplne zdrava. A myslim, ze som sa celkom aj
podarila. :) Som vdacna svojim rodicom, ze mi dali zivot a hlavne mojej
mame, ze mi ten zivot nezobrala, ze mi dala pravo a moznost zit. Som
stastna, ze som na tomto svete. A myslim, ze aj moji rodicia su radi, ze ma
maju.
Takze by som neoznacovala ludi, ktori podporuju alebo oranizuju tuto kampat,
ako fanatikov. Skor by som nazvala ludi, ktori podporuju pouzivanie
antikoncepcie a podporuju pravo na slobodnu volbu v smere takom, ze ja ako
zena mam pravo ist na potrat, ako ludi bez citu a charakteru, ktori si
neuvedomuju, aky dopad to ma na ich zivot.
Ked sa dany student tak tvrdohlavo opiera o medicinske poznatky, tak kvoli
objektivnosti nim prezentovanych nazorov by mal uvadzat aj poznatky zo
psychologie v suvislosti s touto problematikou a o svedectva zien, ktore
tymto vsetkym presli.
Mame pravo na svoju volbu, na vlastny nazor, ale nemame pravo na to, aby sme
svojim konanim ublizili niecomu alebo niekomu inemu!!!
Poprosim Vas o uverejnenie tohto mojho prispevku na Vasej stranke, kludne aj
s mojim menom - nemam s tym problem. Za svoj nazor a postoj sa nehanbim.
Dakujem a drzim Vam palce.
S pozdravom
www.pravonazivot.sk »» www.tutkova.blog.sme.sk »»
Číslo účtu: 8561196003/1111
Ako sa môžeš zapojiť konkrétne »»
Vybrali sme z Vašich reakcií »»