Popotratový syndróm
O tom, že umelý potrat môže mať následky na psychiku ženy, ktorá ho podstúpila, sa dlho nevedelo. Zástancovia potratov tvrdili, že keď potrat urobí lekár v nemocnici a na začiatku tehotenstva, žena nebude mať telesné ani psychické problémy. Tvrdili, že komplikácie prináša len nelegálny potrat, vykonávaný v nevhodných podmienkach.
Chýba informovanosť o psychických následkoch umelého potratu
Ešte roky po tom, ako v jednotlivých krajinách začali legálne robiť potraty vyškolení zdravotníci, sa o možných popotratových problémoch nevedelo. Prečo? Príčin je niekoľko:
- Prvá príčina je v tom, že ženy po potrate trpia nie jedným, ale rôznymi psychickými problémami, ktoré sa často nedávajú do súvisu s potratovou skúsenosťou.
- Druhou príčinou je fakt, že vnútorné napätie vnútri ženy môže byť dlho skryté a potlačené, takže sa navonok prejaví po rôzne dlhom čase od potratu. U niektorej ženy to môžu byť dni až týždne, u inej celé roky po zákroku. Spúšťacím mechanizmom je často iná kríza v jej živote: rozchod s partnerom, začiatok prechodu (menopauzy), odchod posledného dieťaťa z domu (ktorý sa prirovnáva k vyprázdneniu hniezda), narodenie ďalšieho dieťaťa alebo vnúčaťa. Veľmi často sa prejavy psychickej poruchy zhoršia v dňoch výročia potratu alebo vypočítaného termínu pôrodu dieťaťa.
- Ďalšou príčinou, prečo sa o psychických následkoch potratu dlho nevedelo, je skutočnosť, že mnohé ženy o nich nechcú hovoriť alebo ak aj chcú, nemajú s kým. Väčšina ľudí sa k tomu totiž stavia tak, že žena má, čo chcela, a potratom sa mal jej problém vyriešiť. Ženu, ktorá potratila samovoľne, bez vlastného pričinenia, alebo takú, ktorej dieťa zomrelo, ľudia z jej okolia ľutujú. Chápu, že sa jej stalo čosi ťažké, a neprekvapuje ich jej smútok, nespokojnosť, náhle záchvaty plaču. Okolie s ňou súcíti, snaží sa ju povzbudiť a potešiť. Ženu, ktorá sa dobrovoľne rozhodla pre umelý potrat, takmer nikto neľutuje. Hoci často trpí podobne ako ženy, ktoré stratili dieťa proti svojej vôli. A možno ešte viac, práve preto, že si uvedomuje svoj vlastný podiel zodpovednosti za túto stratu.
Každá žena je jedinečná, a každá preto prežíva tragédiu umelého potratu svojím spôsobom. Napriek tomu sa však u mnohých objavujú rovnaké problémy.
Vyprázdnenie a vytesnenie
Prvým pocitom po zákroku je často úľava. Žena je rada, že „to“ už má za sebou. Najmä vtedy, ak chcela, aby sa o jej tehotenstve nik nedozvedel, alebo sa bála možných komplikácií spojených s narkózou či samotným zákrokom. Prvotnú úľavu však čoskoro vystrieda pocit vyprázdnenia – telesného i duševného. Vzniká akási citová otupenosť, ako by sa už takejto ženy po citovej stránke nič nedotklo. Zrazu nevie smútiť a žialiť, ani v situáciách, v ktorých to v minulosti robila; ale nevie sa ani tešiť a radovať z vecí, ktoré jej v minulosti rozjasňovali všednosť dní. Stáva sa menej citlivou k problémom iných ľudí, niekedy sa jej zdá, akoby samu seba pozorovala z určitého odstupu. Na ničom jej veľmi nezáleží.
Citové otupenie môže pretrvávať aj dlhodobo. Býva to vtedy, ak je obranným mechanizmom, ktorým sa žena chráni pred bolesťou, ktorú by jej spôsobovalo prirodzené prežívanie tragédie potratu. Usiluje sa zabudnúť na to, čo sa stalo, úplne to vygumovať zo svojej pamäti. Vyhýba sa podnetom, ktoré jej skúsenosť potratu pripomínajú. Tie môžu byť u rôznych žien odlišné. Niektoré ženy sa nedokážu pozerať na bábätká, malé deti, brušká tehotných žien. Ďalším prekáža zvuk odsávačky (napríklad i u zubára), negatívne vnímajú nemocničné predmety, pachy, ale i osoby, ktoré sa im spájajú so skúsenosťou potratu. Často si ani priamo neuvedomujú, prečo im tieto veci prekážajú, ale aj tak sa im usilujú vyhýbať. O potrate zvyčajne nerady rozprávajú, ale niektoré ho v diskusiách obhajujú práve preto, aby sa ním v myšlienkach nemuseli zaoberať. Z psychologického hľadiska je snaha brániť sa duševnej bolesti úplne prirodzená a pochopiteľná. Ak však tento stav pretrváva dlhodobo, bráni to duševnému uzdraveniu.
Podráždenie
Jednou z reakcií na umelý potrat je i stav zvýšenej dráždivosti. Prejavuje sa vyšším podráždením v bežných životných situáciách a obrannými reakciami i na podnety, ktoré nie sú nebezpečné. V komunikácii s ľuďmi takáto osoba pôsobí nervózne, nedotklivo, hádavo. Môžu sa u nej objaviť výbuchy zlosti aj agresívne správanie. Časté sú poruchy spánku a neschopnosť sústrediť sa. Vnútorné napätie sa môže prejavovať i telesnými príznakmi: stuhnutým svalstvom, kolísaním tlaku a pulzu, pocitom stiahnutia žalúdka.
Dlhodobý stres môže podnietiť vznik tzv. psychosomatických ochorení.
Vtieravé predstavy
Niektorým ženám sa časti potratového zážitku vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a situáciách. Ženy sa ich často nedokážu zbaviť. V týchto predstavách znova prežívajú časti potratu alebo vidia potratené dieťa, pociťujú hrôzu a beznádej. Vtieravé predstavy sa objavujú počas bdenia, ale aj v spánku, kde sa premieňajú na bizarné sny, v ktorých sa skutočné udalosti prepletajú s neskutočnými obrazmi.
Problémy v sexuálnom živote
Viac ako tretina žien po potrate má problémy so sexom, ktoré začínajú v tesnej nadväznosti na zákrok. Strácajú radosť z milovania, nedokážu si ho vychutnať, niektoré pociťujú pri ňom bolesť. Preto sa mu usilujú vyhýbať, čo znižuje šancu na plnohodnotný trvalý vzťah s mužom. Niektoré ženy striedajú partnerov a dochádza u nich k promiskuite, ktorá predstavuje i formu trestania samej seba.
Sebapoškodzovanie a samovraždy
Depresia, popotratový stres a strata sebaúcty sú pravdepodobnou príčinou takéhoto správania sa žien, ktoré škodí im samotným. Viaceré veľké štúdie potvrdili , že ženy po potrate výrazne viac fajčia, nadmerne pijú alkohol a užívajú drogy. U niektorých sa prejavujú poruchy príjmu potravy – prejedanie sa, ako i nadmerné postenie sa s chorobným vychudnutím. Alarmujúci je najmä vysoký počet pokusov o samovraždu, veľa z nich sa končí smrťou. Fínsky celonárodný výskum ukázal, že do roka zomrelo v dôsledku samovraždy sedemkrát viac žien po umelom potrate ako matiek, ktoré dieťa porodili.
Problémy v partnerských vzťahoch
Umelý potrat negatívne zasiahne i vzťahy, ktoré dovtedy zdanlivo dobre fungovali. Partneri sa často navzájom odcudzia, prichádza k rozchodu alebo rozvodu. Potrat nevyrieši existujúce problémy a často pridá nové. Ženy po potrate si ťažšie vytvoria funkčný trvalý vzťah pre zníženie sebaúcty, stratu dôvery k mužom, problémy v pohlavnom živote, nevyrovnané a konfliktné správanie sa, ako aj užívanie drog a alkoholu.
Opakované potraty a nezdravý vzťah k deťom
Ženám po potrate hrozí štvornásobne vyššie riziko, že pôjdu znova na potrat. Má to niekoľko príčin. Prvou je úsilie „odčiniť“ predchádzajúci potrat novým tehotenstvom, napriek tomu, že pretrváva problematická situácia, ktorá ženu priviedla k predchádzajúcemu potratu. Ďalej je to strata sebadôvery – žena si neverí, že by novému dieťaťu dokázala byť dobrou matkou.
Čo sa týka žijúcich detí, častý býva prehnaný strach o ne, ale i neschopnosť dostatočne im prejaviť svoju lásku. Výnimkou však nie je ani týranie alebo zanedbávanie žijúcich detí, ktoré súvisí s popotratovým stresom matky, jej náladovosťou a zníženou sebakontrolou.
Psychické následky po umelom potrate dokazujú, že potrat nie je ani pre ženu dobrým riešením neplánovaného tehotenstva. Navyše tieto ženy zostávajú so svojimi problémami osamotené. Pomoc ani podporu im neposkytujú ani tí, ktorí im potrat odporúčali, alebo ich doňho vyslovene nútili. Potratom ženy nič nezískajú, ale môžu stratiť viac, než predpokladajú. Preto treba ženy pred potratom chrániť. Tým, ktoré po potrate trpia, a možno viac, ako si vieme predstaviť, treba pomôcť, aby si dokázali odpustiť. To sa dá iba vtedy, ak o popotratovom syndróme nebudeme mlčať.
Prof. MUDr. Eva Grey, PhD
Prispej finančne
Číslo účtu: 8561196003/1111
Stanovisko k RPR
Angažuj sa
Ako sa môžeš zapojiť konkrétne »»
Napíš médiám
Kontaktuj nás
Napísali ste nám
Vybrali sme z Vašich reakcií »»