Prehľad právnej úpravy potratov na Slovensku
50 rokov potratového zákona na Slovensku
19. decembra 1957 sa prijal nový, liberálny zákon o umelých potratoch. Poslankyňa Národného zhromaždenia republiky Československej Dr. Trpíková si pri obhajobe zákona v parlamente položila tri rečnícke otázky. „Aký vplyv bude mať zákon na otázku populácie? Ako sa prejaví na zdravotnom stave ženy? Podarí sa nám zmeniť pomer matky k nevítanému dieťaťu?“
Poslankyňa dospela k záveru, že zákon prinesie pozitíva vo všetkých oblastiach. Pomôže udržať zdravý rast populácie, zlepší zdravotný stav žien a pomôže matkám, aby prijali svoje dieťa s láskou. Ani jedna z týchto prognóz sa nenaplnila.
Na nasledujúcich stranách nájdete prehľad o vývoji potratovej legislatívy na Slovensku, ako aj ideologické pozadie týchto zmien. Nájdete tiež niekoľko grafov a čísiel, ktoré hovoria o hrozných dopadoch tejto legislatívy na životy nevinných ľudí a celú spoločnosť. Dočítate sa o fyzických a psychických následkoch potratu na ženu, ktoré sú v našej spoločnosti stále tabuizované. A na záver si môžete prečítať svedectvá slovenských žien, ktoré k téme potratu majú čo povedať.
Komunistickí poslanci, ktorí prijali zákony dovoľujúce potraty, sa vo svojich rozhodnutiach opierali o ideológiu a demagógiu. Tvrdili, že nové zákony sú krokom správnym smerom. My vám chceme ukázať fakty, ktoré vravia niečo iné.
Prehľad právnej úpravy potratov na Slovensku
1950 – 1957
Prvým krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Tento zákon upravoval síce trestnosť tehotnej ženy, ktorá požiadala o potrat, ako aj tých, čo potrat vykonali alebo naň ženu naviedli, ale súčasne zrušil trestnosť potratov v prípade ohrozenia života a zdravia ženy alebo keď niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou.
Usmrtenie ľudského plodu lekárom v zdravotnom ústave so súhlasom tehotnej ženy nie je trestné, ak je iným lekárom, a to úradným, zistené, že by donosenie plodu alebo pôrod vážne ohrozily život tehotnej ženy alebo že by jej spôsobily ťažkú a trvalú poruchu zdravia alebo že niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou; súhlas tehotnej ženy môže byť nahradený súhlasom jej zákonného zástupcu len vtedy, ak je tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo ak nie je schopná sa vyjadriť.
§218 ods. 4 zák. č. 86/1950 Zb., Trestný zákon
1957 – 1987
Dňa 19. decembra 1957 bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý bol účinný od 30. 12. 1957 do 1. 1. 1987.
V porovnaní s predchádzajúcou úpravou šlo o výraznú liberalizáciu. Potrat bolo možné vykonať „zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov osobitného zreteľa hodných“. O povolení potratu rozhodovala na to zriadená komisia, ktorá mala tiež pomáhať pri odstraňovaní problémov, ktoré viedli ženu k žiadosti o potrat.
Zákon upravoval trestnosť nepovoleného potratu, zaviedol však úplnú beztrestnosť tehotnej ženy.
Vyhláškou 104/1961 Zb. sa bližšie špecifikovali zdravotné dôvody na potrat, ako aj iné „osobitného zreteľa hodné dôvody”, ktorými boli:
- pokročilý vek ženy,
- najmenej 3 žijúce deti,
- strata manžela alebo jeho invalidita,
- rozvrat rodiny,
- ohrozenie životnej úrovne v prípadoch, keď hospodárska zodpovednosť za výživu rodiny alebo dieťaťa spočíva prevažne na žene,
- obtiažna situácia vzniknutá otehotnením u ženy nevydatej,
- okolnosť, ktorá nasvedčuje, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom.
Potrat nebolo možné povoliť, ak tehotnosť trvala dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy. Ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy, potrat mohol byť vykonaný. Potrat bolo možné spraviť i po uplynutí troch mesiacov tehotenstva aj v prípade, že niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou. Vykonanie potratu bolo bezodplatné.
Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. účinné od 1. 1. 1963 zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa od 200 do 500 Kčs. Potrat nebol dovolený, ak od posledného potratu ženy neuplynulo šesť mesiacov.
Vyhláška č. 72/1973 Zb. účinná od 1. 7. 1973 za iné osobitného zreteľa hodné dôvody na umelé ukončenie tehotnosti pokladala okolnosti, ktoré mohli spôsobiť sťažené podmienky pre život ženy alebo jej detí, najmä:
- vek ženy nad 40 rokov,
- najmenej tri žijúce deti,
- okolnosti, ktoré nasvedčujú, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným činom,
- ťažká situácia, ktorá vznikla otehotnením nevydatej ženy,
- strata manžela alebo jeho ťažký zdravotný stav,
- bytová alebo finančná tieseň vážne ohrozujúca životnú úroveň rodiny, najmä maloletých detí,
- preukázaný rozvrat rodiny.
Z dôvodov uvedených v písm. e) až g) bolo možno vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povoliť umelé ukončenie tehotnosti len výnimočne. Nebolo možné povoliť umelé ukončenie tehotnosti cudzím štátnym príslušníčkam, ktoré nebývali v Slovenskej socialistickej republike dlhodobo. Potrat nebolo možné spraviť ani vtedy, ak v posledných 12 mesiacoch už žena na potrate bola.
Vyhláškou č. 141/1982 Zb. sa dovolilo ísť žene na potrat aj pre zlyhanie intrauterinnej antikoncepcie alebo v prípade rizika zhoršenia telesného, alebo duševného zdravia ženy, alebo mimoriadneho zhoršenia sociálnej situácie rodiny aj v prípade, že od posledného potratu neuplynulo 12 mesiacov.
1987 po súčasnosť
Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorá je účinná od 1. 1. 1987 do súčasnosti.
Súčasný zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie. Ide tu o prijatie ešte liberálnejšej úpravy ako dovtedy.
Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.
Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.
§§ 4 a 5 Zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
V súčasnosti platná Vyhláška č. 74/1986 umožňuje usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, v prípade ťažkého poškodenia až do pôrodu:
Zo zdravotných dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania.
Bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umelo prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.
Z genetických dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo do dvadsaťštyri týždňov jeho trvania. § 2, ods. 1, 2, 3 Vyhlášky MZ SR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č.73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
V súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. upravuje trestný čin nedovoleného prerušenia tehotenstva takto:
Nedovolené prerušenie tehotenstva
§ 150
(1) Kto bez súhlasu tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(3) Trestom odňatia slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí tehotnej žene ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 151
(1) Kto so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) na neplnoletej žene bez súhlasu jej zákonného zástupcu alebo toho, komu bola zverená do starostlivosti alebo pod dozor,
c) a získa tým väčší prospech, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
§ 152
(1) Kto tehotnú ženu navedie na to, aby
a) svoje tehotenstvo sama umelo prerušila, alebo
b) iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umelo prerušené postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto tehotnej žene pomáha pri prerušení jej tehotenstva ňou samou alebo pri tom, aby iného požiadala alebo inému dovolila umelo prerušiť jej tehotenstvo.
(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobe.
(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 153
Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umelo preruší alebo iného o to požiada, alebo mu to dovolí, nie je za taký čin trestne zodpovedná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi a pomocníkovi.
Ústava Slovenskej Republiky hovorí nasledovné:
Článok 15
(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
Článok 12
(1) Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Autor: Patrik Daniška
Zdroj: Spravodajca o.z. Fórum života 1/2007. s. 18-21.
www.pravonazivot.sk »» www.tutkova.blog.sme.sk »»
Prispej finančne
Číslo účtu: 8561196003/1111
Stanovisko k RPR
Angažuj sa
Ako sa môžeš zapojiť konkrétne »»
Napíš médiám
Kontaktuj nás
Napísali ste nám
Vybrali sme z Vašich reakcií »»