Verte, nemyslela som si, že to bude také ťažké – dostať tú ťarchu na papier. Aj ja som podstúpila to hrozné a zahanbujúce – potrat. Neodsudzujte nás – PROSÍM!
Nikdy som si ako mladá nemyslela, že aj ja prejdem týmto strašným úskalím. Naopak, bola som presvedčená, že sa to týka len ľahkých žien a zhýralých pobehlíc.
Porodila som štyri deti, o ktoré sa starám – už sú dospelé. V srdci mám veľkú bolesť a ťažko sa mi o tom rozpráva. Často som prosila Boha, nech už nemám deti. Tak, ako veľmi žena túži po dieťati, tak som už ja nechcela ďalšie Božie stvorenie.
Nikdy som nežila v prepychu, celý život som nebola na dovolenke. Manžel, ktorý dosť pije, nikdy nebol na rodičovskom združení detí, nikdy mi nebol oporou. Naopak, snahu o dobrú výchovu mi maril. Jeho príklad bol a je zlý. Veľa bezsenných nocí som preplakala. Často sú opití aj traja členovia rodiny.
Nechcem sa ospravedlňovať, sama si nesiem ťarchu svojho rozhodnutia. Moja duša sa neraduje, ale trpí. Až do konca života si na to budem spomínať ako na vlastnú popravu.
Aj vy, katolíci a iní, nepozerajte na ženu s viacerými deťmi ako na nejakú chuderu. Nečudujte sa, že má viac detí. (Možno aj iné by mali…) Neviem, či je väčší hriech antikoncepcia ako potrat. To ma zaujíma! Mnohé ženy oklamú aj pána farára. Nepatrím k tým. Nechcem sa ospravedlňovať – Boh mi bude najlepším sudcom. On všetko vidí – on počuje môj plač.
Neviem, prečo mnohí zatvárajú oči nad týmto problémom. Veď tie tisíce potratov na Slovensku podstúpili vo veľkej miere katolícke ženy – som o tom presvedčená. Netvárme sa, že to tak nie je. Neobzerajme sa s ľútosťou za ženami, ktoré majú viac detí. Dať dieťa na adopciu – to tiež nie je vždy riešenie. Žiť s pocitom, že ste niekomu darovali kúsok z vášho ja. Pýtať sa samej seba – je to dieťa v inej rodine šťastné? Deti, ktoré vlastní rodičia odvrhli, určite veľmi trpia – túžia po láske, ktorú im odmietli dať.
Prečo muži často nechcú deti? Prečo muži chcú bezstarostný život? (Isteže nie všetci.) Keď som mužovi povedala, že som tehotná – skoro plakal – videla som mu to v očiach. Je chorý, skoro pred päťdesiatkou a bez práce. Moja spoveď sa chýli ku koncu. Moje nesúvislé myšlienky sú zrkadlom mojej duše. Ranené srdce bolí. Dobrý Bože, opatruj mi moje ratolesti tam hore! Odpusti ich úbohej matke, že zhrešila tým, že milovala svojho muža. Buď nám milostivý v deň posledného súdu.
Vaša kajúca čitateľka "Ja"
Zdroj: Michalčík, Marek: Kto uverí mi? Slovenské matky svedčia o potrate, Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2007, s. 41.
www.pravonazivot.sk »» www.tutkova.blog.sme.sk »»
Číslo účtu: 8561196003/1111
Ako sa môžeš zapojiť konkrétne »»
Vybrali sme z Vašich reakcií »»